Choď na obsah Choď na menu
 


Slováci alebo Sloväni? Kým sme?

9. 6. 2019

Každý z nás má sklon vnímať zaužívané veci, ako samozrejmé a osudové, a preto tieto, a to i v prípade ich pochybnosti a rozporuplnosti, dokážu veľmi dlho prežívať. Jednou z nich je i názov nášho ľudu, ktorý príjmame ako samozrejmosť, a sú to práve často cudzinci, ktorí dokážu, vďaka odstupu od kolobehu našej zažitej identity, postrehnúť rozpor tohto nášho pomenovania. Ten sa ukrýva v tom, že sme jednou z mála skupín ľudí, ktorá odvodzuje názov svojho územia, jazyka a iných javov zdanlivo  od ženskej formy svojho príslušníka. A preto máme Slovákov, ale nemáme už Slováčky, ale Slovenky,  nemáme Slovácko (teraz nechajme bokom fakt, že jestvuje takto označované územie v susednej republike) , ale Slovensko, nemáme slovácky, ale máme slovenský...

Ako takéto niečo mohlo vzniknúť, a vzniklo?

Pôvodný názov nášho ľudu bol Slovän (Sloven), a tento termín sa udržal veľmi dlho, dávno po legendárnom liste kniežaťa Rastislava, kde stojí i "..a my, Sloväni, prostá čaď.." Tento pojem prežil aj príchod staromaďarských kmeňov, aj vznik Uhorského štátu, ba i tatarský vpád a Matúša Čáka, až postupne, do 14.-15. storočia, bol na väčšine nášho územia nahradený iným slovom, pričom ženský tvar zostal rovnaký (Slovenka), tak isto ako i označenie jazyka a ďalších odvodených termínov.

Tým slovom bol "Slovák", pôvodne pomenovanie našich predkov západoslovanskými cudzincami, azda českého pôvodu, ktoré bolo postupne široko akceptované, vďaka rozvoju univerzít na západ od nášho osídlenia a stredovekému dominantnejšiemu vplyvu českého jazyka a kultúry

Nie je dnes, po niekoľkých storočiach, na čase navrátiť sa k výrazu, ktorým naši predkovia označovali sami seba, a odsunúť pomenovanie, ktoré bolo prijaté zvonku? A tým dať tomu celému logiku, a aj súčasne  prehĺbiť vedomie nepretržitosti naších dejín a identity? Tejto otázke sa v budúcnosti určite nebude možné vyhnúť, a bude čím ďalej, tým viac aktuálna a aj my na "Slovänoch" sa tejto téme budeme venovať.